Náš patrón

P. Ján Simonides, SJ

jan_simonides

Narodil sa 27.12.1639 v Bijacovciach (Spiš). Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Spišskej Kapitule a v Košiciach, kde bol 14.10.1659 prijatý do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Trenčíne v r.1659-1660. Po noviciáte učil rok na gymnáziu v Trnave, potom nasledovalo štúdium filozofie na Košickej univerzite a v r.1665/6 (alebo 1666/7) učil na gymnáziu v Užhorode. Potom sa vrátil do Košíc na teologické štúdiá, po ich absolvovaní bol ako 31-ročný vysvätený za kňaza.

Jeho prvým pôsobiskom bola v r.1671 rožňavská misia, kde jezuiti pôsobili pre veľkú oblasť Gemera. Zanedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. (Presné roky jeho pobytu na uvedených miestach sa v jednotlivých prameňoch nezhodujú.) Z Liptova odišiel v r.1673 do senickej misie.

V Senici pôsobil ako misionár a administrátor fary spolu s P.Mikulášom Blaškovičom a Václavom Kyselým. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí.

Bolo to po krvavých udalostiach, keď v nedeľu 4.6.1673 protestanti z okolitých obcí, ktorí prišli do Senice na jarmok, napadli vojakov miestnej posádky, ktorí sa zúčastňovali procesie Božieho Tela a potom vtrhli do katolíckeho kostola, pričom mnohých zranili, a medzi zabitými bol aj katolícky farár z Dojča Michal Štvrtecký, ktorý utŕžil 6 rán do hlavy. Pri odvete v júli vojsko Senicu i ďalšie dediny v okolí zničilo a podpálilo. V Senici nezostal po zásahu žiaden dom celý, v Prietrži zostal len jeden dom neporušený. Po týchto udalostiach senický farár Michal Čermák prevzal faru v Dojči po zavraždenom M.Štvrteckom.

Za týchto okolností pôsobenie jezuitov vôbec nebolo ľahké. Historik F.Kazy píše, že v Senici “traja pátri žili natlačení v chatrči málo chránenej proti dažďu, vetru a zime. Pokrmom im býval tanier polievky alebo nejaký prívarok a chlieb jedli len vo sviatok”. Zo Senice išiel P.Simonides pôsobiť do Sobotišťa, Vrboviec a napokon v r.1674 na Turú Lúku.

Pôsobenie jezuitov v týchto obciach bolo náročné, ale prinášalo i svoje ovocie. H.Kapitulský píše, že “počas senickej misie získali 71 duší, medzi nimi aj niekoľkých protestantských kazateľov”. J.Ch.Korec dokonca uvádza, že sa tu vrátilo do Cirkvi 1500 ľudí.

Taktiež Simonidesovo pôsobenie na Turej Lúke, kde bol r.1674 farárom (Némethy uvádza r.1673, čo je nepravdepodobné), bolo spojené s problémami. Tu ho v noci z 31.októbra na 1.novembra 1674 umučila skupina 40 mužov, zorganizovaných na myjavských kopaniciach kurucom Jánom Streženickým.

Prepadli ho v čase, keď kľačal pred Ukrižovaným a modlil sa. Bili ho, vyvliekli pred kostol, kde ho mučili a zavraždili. Mal vtedy necelých 35 rokov. V tú istú noc títo muži zavraždili i myjavského farára Pavla Silesia a Mikuláša Végha, farára v Brezovej pod Bradlom.

Na druhý deň niekoľkí verní veriaci bojazlivo “pozbierali” zmučené telo P.Simonidesa, naložili ho na voz a zaviezli do Trnavy. Tam ho prijali za hlaholu zvonov a pochovali v krypte jezuitského chrámu sv.Jána Krstiteľa, dnešnej katedrály.

V súčasnosti však už nie je možné identifikovať hrob Jána Simonidesa, pretože z hrobov v krypte katedrály boli odstránené nápisy. Miesto jeho posledného odpočinku pripomína kresba umiestnená v sakristii, znázorňujúca hlavu P.Simonidesa z profilu a scény jeho prepadnutia, mučenia, smrti a pohrebu.

P.Ján Simonides bol veľkým ctiteľom Panny Márie, na jej počesť sa každú sobotu a na mariánske vigílie prísne postieval. Na tele stále nosil kajúci pás, hoci bol chorľavý, isté dni sa prísne postil a trýznil. Svojím príkladom slúžil na povzbudenie aj iným. Cítil sa Slovákom po celý svoj život, svedčí o tom aj jeho zápis pri vstupe do Spoločnosti Ježišovej. O jeho pôvode možno čítať: “Slovák z Bijacoviec na Spiši.” Ako vzdelanie sa uvádza “rétor”, teda absolvent gymnázia. Pozoruhodný je záznam o rečiach, ktoré ovládal: latinčinu, ktorá sa v tom čase vyžadovala od absolventa gymnázia, ďalej slovenčinu – svoju materinskú reč – a napokon “nie veľmi maďarsky”.

Už viac ráz sa objavila snaha iniciovať proces jeho svätorečenia, avšak vždy doteraz bez výraznej odozvy kompetentných. Preto tu uvádzame modlitbu za jeho blahorečenie, povolenú Apoštolskou administratúrou trnavskou v r.1944 pod číslom 2002-44:

Modlitba za blahorečenie

Milosrdný Bože, ktorý si ráčil kňazovi z nášho rodu Jánovi Simonidesovi udeliť toľko milostí, že za svoju vieru rukou jej nepriateľov svoj vzorný život položil, prosíme Ťa, vyslyš naše vrúcne modlitby. A ak je v Tvojich plánoch, aby bol v Cirkvi, za ktorú svoju krv vylial, oslávený, preukáž svoju vôľu tým, že nám udelíš túto zvláštnu milosť, o ktorú Ťa prosíme na jeho príhovor. Skrze zásluhy Pána nášho Ježiša Krista. Amen.

Pramene:

H.Kapitulský; Viera a život, II. (1992), č.4, str.309-311

Text pri kresbe v sakristii katedrály sv.Jána Krstiteľa v Trnave

J.Ch.Korec: Cirkev v dejinách Slovenska, Lúč, Bratislava 1994, str.675

B.Varsik; Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.66-67

Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum…, Strigonii 1894, str. 267, 291

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, str.1237

Zdroj: P.JÁN SIMONIDES, S.J. [online]. [cit. 2017-07-25]. Dostupné z: http://www.mariasoft.sk/myjava/simonides.htm